Fantázia 2015 – Antológia fantastických poviedok


Rozheganý starý autobus… Hádže to ním všetkými smermi naraz. Ale v podstate som rád, že je. V cestovnom poriadku na výveske som ho nenašiel a pochybujem, že sa pevne drží nejakého jazdného plánu. No hlavne, nemusím trčať potme v daždi. Príjemne ma prekvapil, keď zrazu zastal na zastávke, z ktorej som už zmrznutý odchádzal. Veselý vysmiaty autobusár a živí cestujúci. Niektorí až príliš: počuť ich cez celý autobus. To spomínam len preto, lebo sa pohybujem v domovine autora minuloročnej hororovej poviedky, ktorá sa odohrávala za približne rovnakých okolností. Možno aj jeho inšpiroval takýto bus.

Recenzia Zbierky fantastických poviedok FANTÁZIA 2015

Mnohopočetnosmerné vibrácie autobusu však písaniu až tak nebránia ako čítaniu. Tak som tú polhodinku využil na napísanie úvodu do recenzie Zbierky fantastických poviedok FANTÁZIA 2015. Prečítanú som ju mal prakticky za jeden večer, čo dosť kontrastuje s týždňom, ktorý potrebovala na to, aby pricestovala na moju adresu poštou. A keď už som pri čítaní, tá zmena formátu a papiera zborníka je absolútne správny krok. Obálka je dobrý úlet, ale pritom asi najkrajšia zo všetkých doterajších zbierok Fantázie. Vyšší počet publikovaných textov tiež potešil, aj keď ma ešte stále trochu mrzí, že svojou lajdáckosťou som sa možno pripravil o miesto v tomto diele. Nechýbalo veľa a možno by som v ňom figuroval ako autor jedného z príspevkov aj ja. Ale beriem to ako poučenie, že víťazné poviedky sa nepíšu deň pred deadline-om. To celkovo jedenáste miesto, kde sa tlačíme skoro desiati, je aj tak zázrak. V podstate som sa počas tohto ročníka súťaže a vďaka tomuto zborníku veľmi veľa naučil. Musím zopakovať slovo „veľmi“. (Vďaka LL som zistil, že „veľmy“ sa píše s mäkkým i… Celkom šok pre mňa… Ale nie až taký veľký, ako keď som v 21 rokoch zistil, že výkend sa píše s mäkkým i.)

Zbierka FANTÁZIA 2015 bola vytvorená z poviedok, ktoré sa zapojili do súťaže Martinus Cena Fantázie 2015. Tento rok dané poviedky hodnotila porota v zložení Karol D. Horváth, Jozef Karika, Ružena Srnková, Petra Polnišová a Mariana Čengel-Solčanská. Ako ináč, aj tento rok sa súťažilo o najlepšiu poviedku v rámci žánru sci-fi, horor a fantasy (viac o pravidlách súťaže, jednotlivých porotcoch a výsledkoch sa môžeš dozvedieť na stránke www.cena.fantazia.sk). Zo všetkých týchto poviedok, ktoré najviac zaujali, bola vytvorená zbierka tých najfantastickejších poviedok Fantázia 2015. Ešte počas hodnotenia sa z každej strany ozývali hlasy porotcov o poviedkach, ktoré ich veľmi milo prekvapili kvalitou. Počas prázdnin organizátori súťaže s každým príspevkom stupňovali napätie medzi súťažiaci mi… No nezhltni tú knižku, keď sa ti potom dostane do rúk…!

Čo nájdeš v zbierke fantastických poviedok FANTÁZIA 2015

V zbierke FANTÁZIA 2015 je publikovaných 20 poviedok. Päť finálových som už mal prečítaných z portálu kultúra.sme.sk, kde som zahlasoval za svojho favorita. Síce nakoniec nevyhral, ale vyhrala poviedka, ktorú som pokladal za druhú najlepšiu v tohtoročnom finále. Čiže, s víťazom som spokojný.

Janko Iša: Kladivák

Po krátkom viacstranovom zhrnutí priebehu súťaže Martinus Cena Fantázie 2015 od Lucie Lackovičovej prichádza na rad prvá poviedka v zborníku. A hneď víťazná!

Celkom jednoduchý dej hororovej poviedky je zasadený do nášho milovaného hlavného mesta v čase, ktorý presne odhadneš počas čítania. Jednoducho, jeden zlý chlapík s dosť zlým detstvom sa dostal na zlé chodníčky a stal sa jedným z tých zlých, ktorí robia zle iným zlým chlapíkom. Teda, tento náš zlý chlapík si poctivo robí svoju zlú robotu. Do cesty sa mu pripletie veľa iných zlých chlapíkov a dopadne to veľmi zle pre všetkých. Pre toho nášho zlého chlapíka ale nie až tak zle, lebo síce skončí dosť zle, ale prežije. Ale akoby to nebolo už aj tak celé zlé, zapletie sa do toho ešte aj láska a náš zlý chlapík sa dá do pohybu, a všetkým, ktorí mu prídu do cesty, z toho bude veľmi zle…

Aj koniec obsahuje pár ďalších zlých momentov, ale to už nechcem komentovať, lebo spoilerovať je zlé. Poviedočka sa ináč čítala veľmi ľahko. Zaujal ma na nej hlavne spôsob, akým autor vytvoril prostredie, kde sa dej odohrával. Zlý hlavný hrdina je presný výtvor miesta, kde vyrastal a žil. Celý priestor má svoje zlé čaro, zlé zákony a všetky postavy, ktoré sa v ňom pohybujú, ich dodržiavajú. Možno trošku ako slovenské Sincity.

Milan Tichý: Na palube vesmírnej lode Batavia

Trošičku si zalietame vesmírom, v ktorom stále prežívajú súdruhovia a asi aj súdružky. Na hrdinu sa tu hrá dobrý chlapík, ktorý bojuje proti tým zlým. Na jeho dobrú vesmírnu loď, ktorú ako dobrý hrdina zachraňuje, útočia zlé dróny. Loď ochraňuje tak dobre, že sa nakoniec namočí do prevratov, kde už ani on sám nevie, či je ešte stále ten zlý, alebo je ešte dobrý, či ako to vlastne je…

Poviedočka ma celkom zaujala, ale čítala sa trochu ťažšie. Príliš kvetnatý opis prostredia a deja a celkovo všetkého pôsobí mierne rušivo. A údernejší koniec by tiež nezaškodil.

Ivana Molnárová-Dubcová: Agentúra pod Devínom

Aha, zase sme v tej Blave! Tento raz nebeháme po vesmíre, ani zlý chlapci nekántria ešte horších chlapíkov, ale chytáme zlých duchov. Duchárina s prímesou lásky a obetovania sa. Niežeby som bol na takéto kombinácie nejako zvlášť zaťažený, ale… Toto je ten typ poviedok, ktoré ma celkovo neoslovujú. Totálne mimo môjho súdku fantastiky. Jednoducho, keď vyrastáš na metále, pop ti nevonia.

Jozef Harendarčík: Jeseň padá na hroby

Z priestorov veľkomesta sa v nasledujúcom horore presunieme k starým rodičom niekde do krásnej prírody plnej krásnych, milých zvieratiek. Samozrejme, milých, pokiaľ sa opäť neobjavia súdruhovia, ktorí to tento raz riadne pohnoja, až potečie krv. Veľa krvi.

Pri čítaní mi občas prekážali niektoré dialógy a pár, pre mňa, nelogických momentov. Inak je ale pochmúrna úroveň poviedky na vysokej úrovni.

Ján Švihra: Zbierka

Keď som bol malý, zbieral som kartičky hokejistov, obrázky áut zo žuvačiek Turbo a podobné hlúposti. Stálo ma to veľa času a peňazí. Ľudia ale zbierajú všeličo a sú schopní nielen míňať čas a peniaze, ale aj riskovať svoj život (v niektorých prípadoch existenciu).

A teraz si predstav, že sa ocitneš v príbehu, kde jedného dňa v jednej dedinke začnú lietať kravy, psy, ovce… Všade pobehujú duchovia, mágovia, vystrašení ľudia, a máme tu aj bosorku. Sem-tam občas preletí ohnivá guľa a niečo odpáli, alebo len tak snežia kvety… To je ten správny čas upokojiť sa, uvariť si čaj a počkať pekne v chalúpke, pokiaľ sa nevyjasní, komu sa nakoniec podarí rozšíriť si svoju bizarnú zbierku.

Pavel Švantner: Ohňom nič nekončí

Táto krátka poviedka sa čítala extrémne dobre. Ani raz som sa nepozastavil pri nejakom rušivom elemente v texte. Alebo to možno bolo spôsobené vážnosťou témy.

Opísaný svet v poviedke je plný nespravodlivosti. Každý vie, kto je ten zlý a kto je utláčaný, ale situácia je taká, že s tým nik nepohne. A keby aj pohol, môže to akurát celé pokaziť. Narodiť sa do zlej rasy, ktorý nemá až také výsady a vymožiteľné práva, je sem-tam smutné a pre veľa obyvateľov mesta osudné. A práve teba v noci zobudia, aby si šiel rýchlo zabrániť pohrome. Vieš len to, že riešenie neexistuje, si sám proti všetkým a túžba po pomste sa už zrodila. No vyrieš to nejako a zabráň masakru… Je to len na tebe.

Ladislav Dubravský: Búrka

Za oknami zúri búrka a odpadá vyučovanie, ale akurát ty máš tú smolu, že sedíš v triede, ktorá sa daný oznam nielenže nedozvie, ale má aj šibnutého učiteľa, ktorý je schopný viesť vyučovanie aj v úplnej tme. A tu niekde sa odohráva príbeh poviedky. Zopár žiakov sa ale rozhodne, že to len tak nenechá.

Námet na poviedku je veľmi dobrý, ale spracovanie mi trochu prekážalo. Veľa vecí som vedel dopredu. Napínavú atmosféru hororu sem-tam narúšalo čudné správanie postáv a ich dialógy. Celé to napokon vyvrcholilo záverom, ktorý mi nič nepovedal. Chcelo by to niečo, čoho by som sa bál.

Ján Gálik: Marka a muž s mŕtvymi očami

Poviedka s tematikou dospievajúcej detskej duše. Dosť komplikovanej a problematickej duše dievčiny, ktorá sa opäť dostáva do riaditeľne. Čo robiť, keď už žiadne vyhrážky ani napomenutia nezaberajú? Koho zavolať, aby dievčina prišla k rozumu? Alebo už nastal čas zavolať niekoho, kto by nás nadobro zbavil jej existencie? Možno to znie ako sen, ale niekto fakt prišiel a dievčine sa začínajú diať veci ako v tom najhoršom sne, z ktorého sa nie a nie zobudiť. Bojovať sám so sebou a pozrieť sa temnote duše priamo do očí, opäť v sebe zobudiť ten oheň draka a zastaviť nekonečný boj vo svojom vnútri?

Asi by to nebol Janko Gálik, keby si opäť na mušku nevzal problém, s ktorým sa učitelia denno-denne stretávajú. Príbeh má svoje opodstatnenie a snaží sa vyriešiť niečo, čo vidia učitelia asi na všetkých školách v republike. Poviedka je čisté temné fantasy, podľa mňa občas poriadne pritiahnuté za vlasy, až má v tom človek poriadny chaos. Úprimne si ale povedzme – aký chaos v sebe nosia problematické dospievajúce detské duše? Koho zavolať, aby pomohol?

Andrej Földi: Diktátor

Niekedy v živote človeka nastanú zvláštne psychické procesy zmýšľania. Rozmýšľaš, kde sa stala chyba. Je to tým, že som to dosť nezriedil, alebo som do fajky natlačil až moc matrošu? Najhoršie je zistenie, že vlastne nechľastáš ani nehúliš. Buď sa to reálne deje, alebo si fakt zrelý do kazajky.

Úprimne, čo by si urobil ty, keby sa ti doma prihovoril tvoj chlpatý kocúr? A keby len prihovoril! Čo keby ti začal diktovať, čo máš robiť, ako taký diktátor? Necháš sa manipulovať, alebo začneš bojovať o život s týmto chlpatučkým predátorom? Čisté psycho.

Mína Pávová: Plechový Uroboros

Oblička sem, obličky tam, alebo Ako nainštalovať jeden bioreaktor namiesto spaľovača fosílnych palív. To je  také robotické. Chýba ešte nejaký orgán? Nevadí, dopestujeme v labáku, alebo ukradneme niekoho na demontáž. Dosť silná predstava – takto sa zhovárať a zamýšľať. Ale čo už, keď ľudia sú už vyhynutý druh a svetu vládnu roboti, ktorí pokladajú za prestíž čo najviac sa podobať ľuďom.

Organické súčiastky a driver na obličku však nevie nainštalovať len tak hocikto. A náš malý biorobotík vytvorený svojím pánom ako nejaký domáci maznáčik sa nie vlastným pričinením dostáva do služieb robotickej frakcie súdruhov bojujúcich proti poľudšteným robotom. A celý kolobeh začína, takpovediac, odznova.

P.S.: Zase tí súdruhovia… V každej druhej poviedke sú súdruhovia. Súdruhovia útočia na literárny svet!!!

Ján Stopjak: V ruinách

Tak toto je dosť silná káva. Taká silná, že som to jednoducho nedopil.

Sám seba sa niekedy pýtam, čo je to ten horor vlastne za literárny žáner. Osobne si myslím, že horor by mal vyvolávať pocit strachu alebo poriadneho napätia. V poslednom čase (alebo je to nejaký novodobý trend) však akosi vo mne horory vyvolávajú silný pocit nevoľnosti, znechutenia a hnevu. Jednoducho sa mi to ani nechce čítať.

Neviem, či je takýto výsledok autorovým zámerom, ale ak áno, tak u mňa má 101%. Poviedka toho obsahuje až príliš veľa. Pedofília sa tu berie ako pravidelne vykonávaný (f)akt a nájdeme tu až príliš veľa elementov, ktoré podľa všetkého majú vyvolávať strach, či to znechutenie. Ale zdá sa mi, že je tam toho príliš veľa. Hlavne, ak je príbeh prerozprávaný retrospektívne. Potom sa tu spomína akýsi autobus, do ktorého niekto nastúpil a už sa nevrátil, čo beriem ako narážku autora na poviedku spomínanú v úvode, a nechce sa mi ďalej fabulovať, čo s týmto faktom…

Možno som čudný, čo asi aj som, lebo všetci naokolo si dielko veľmi pochvaľovali. Asi to tak má byť! Nie každému sa musí všetko páčiť. A mne sa to nepáčilo. Minulý rok to bolo oveľa lepšie.

Patrícia Grachová: Díler

Toto ma celkom milo prekvapilo. Asi do polovice poviedky som sa nezáživne prelúskaval stránkou po stránke s pocitom, kedy to už skončí. Keď som sa, neviem ako, ponoril do deja poviedky, posledné riadky som už doslova žral.

Celková myšlienka sa mi zapáčila. Byť dílerom snov a tvoriť ich na želanie je fakt zaujímavý počin. Hlavne, ak sa to celé vymkne z rúk a stávate sa lovcom svojho sna. Škoda tej nezáživnej prvej polovice.

Marek Slabej: Tí čo sa vrátili hore

Pri čítaní tohto scifička mi behal po rozume príbeh kapitána Ahaba (niekde píšu Achaba) v spojitosti s knihou Starec a more. Len sa to celé odohrávalo niekde vo vesmíre, na planéte skoro kompletne pokrytej oceánom. Kontrast správania sa kapitána ženúceho sa za dávnym preludom verzus myšlienková ideológia ľudstva tej doby je fakt na zamyslenie. Popravde, neviem, ktorý z týchto myšlienkových smerov je viac sebazničujúci. Odporúčam.

Monika Herda Belicová: Predovšetkým neškodiť duši

Tak toto je podľa mňa ten najväčší výstrel v tomto zborníku. Ani sa k tomu neviem poriadne vyjadriť. Totálne psycho fantasy, kde ide v jednom kuse o život. Teda, hlavná postava sa celý čas snaží o ten život prísť, ale príroda a svet dookola každý pokus o samovraždu úmyselne zmarí. Celé sa to zamotáva, keď sa naša neúspešná samovrahyňa dostáva do rúk psychológov na psychiatrii, kde začne boj medzi samotnými doktormi. Pomôcť jej zabiť sa, alebo zabrániť jej, aby sa zabila? Čítanie na vlastné riziko.

Mark E. Pocha: Diablova diera

Máme tu zaujímavú dvojicu. Jeden titulovaný teoretik, ktorý ovláda bielu mágiu a druhý, ktorý používa hlavne svaly a bohato mu to stačí. Úloha znie – chytiť akéhosi, podľa stupňa sily, slabšieho ducha v jednom polorozpadnutom kaštieli. Teda, taký je plán, ale celé sa to, samozrejme, musí pokaziť a z jedného ducha tam je hneď celý psychiatrický ústav, kde sa dejú nepekné veci. Dosť zabitá situácia pre našu dvojicu. Hlavne sa nenechať zabiť!

P.S.: Zase sa opakuje motív psychiatrie a doktorov. Nemá tu niekto náhodou fóbiu zo psychiatrie?

Lucia Zimanová: Chabé transcendentno nad Parížom

Zaujímavý pohľad na alternatívne dejiny. Prakticky na všetko, čo si sa učil o francúzskej revolúcii a bostonskom pití čaju, môžeš zabudnúť. Konšpirácia nad konšpirácie.

Celé rozprávanie sa točí okolo dvoch čarodejníc na úteku, ktoré svojou roztopašnosťou (alebo skôr len snahou zabiť nudu) vyvolajú niekoľko revolúcií. Samozrejme, nie naschvál. Oni za to nemôžu. Ako by som to zhrnul? Kratučké light dielko, ktoré sa snaží byť vtipným.

Naďa Langová: Podivná kniha spod stola

Čítať knihy môže byť nebezpečné. Hlavne, keď sa začítate do takej, čo vám nedovolí, aby ste ju nedočítali. A nezbavíte sa jej len tak, že ju odložíte späť na poličku. Čo ale robiť, keď už ste sa do tej knihy začítali?

Tento problém sa snažia vyriešiť naši mladí hrdinovia, ktorí ani netušia, aké zákerné zlo ich chytilo do pasce. Mne osobne sa príbeh celkom páčil. Pár nedostatkov ohľadom správania a konania postáv sa dá odpustiť a príbeh to až tak neruší. Ale zase sa tu spomína psychiatria, a to už začína byť extra podozrivé.

Mária Sokolová: Ako detektív Mozoček záhadu Infúzie vyriešil

Ukradnúť niečiu prácu alebo nápad nie je veľmi pekné. A čo tak ukradnúť rovno celý mozog? A hlavne, čím múdrejší a chytrejší mozog, tým viac je artikel žiadaný.

Do tejto šlamastiky sa namočí aj náš detektív. Namočiť sa bolo až príliš ľahké, ale ako sa z toho vyhrabať celý? Hlavne, ak je do problému namočená mimozemská civilizácia? A vôbec, má niekto na zemi záujem o spravodlivé vyriešenie tejto záhady?

Adam Máčaj: Ľudskosť v monštre

Najsilnejšiu scénu zborníka (podľa mňa) nájdeme asi v tomto diele, ale je tam veľmi veľa „ale“.

Toto fantasy sa odohráva v koncentračnom tábore a vystupujú v ňom postavy, ktoré reálne žili. Čo je aj trochu zvláštne, ak z niekoho reálneho spravíte upíra – upíra s vlasteneckým cítením a túžbou pomáhať. Potom človek nevie, čo si o ňom myslieť. A keď už čerpáme z reálnych historických udalostí, nezaškodilo by si ich trosku viac naštudovať.

Škoda tých „ale“… Ináč by to bola nadupaná pecka. Nemám nič proti používaniu reálnych historických udalostí a postáv s nimi spojených, ale viac sa mi páči, ak si tieto postavy a udalosti žijú vlastné dejiny a pomedzi to sa odohráva dobrý príbeh.

Michal Brat: Oceľové oči

Bratmmm, čo ti poviem… Dobré to bolo!

Za túto poviedku som hlasoval vo finále. Síce skončila až na štvrtom mieste, ale tak nejako som aj odhadoval, že dopadne. Je to ten typ sci-fi poviedky, ktorý osloví špecifické publikum.

Možno v okolí poznáš ľudí, ktorí po prečítaní niečoho najčastejšie reagujú v zmysle: „Toto sa mohlo udiať takto a toto by som radšej zmenil, a keby sa takto uberal dej… Škoda, že tam nepoužili toto a hento…“ Jednoducho, daný čitateľ začne túto poviedku v hlave prerábať podľa svojej predstavy. Doslova ukradne nápad a v jeho hlave už postavy konajú podľa neho a nie podľa toho, čo sa píše v pôvodnej poviedke. A presne u takýchto čitateľov táto poviedka zarezonovala (môj postreh, lebo do takej skupiny sem-tam spadám aj ja).

Všetky opisy a konanie postáv sú v tomto diele akoby nedokončené a všetko je akoby otvorené. Dokonca aj viacero motívov konania pri sebe existuje súbežne a nevylučujú sa. Celá poviedka dostáva zmysel až na konci, keď si človek prečíta posolstvo od mimozemšťanov. A po prečítaní zistíš, že je asi jedno, či by to ľudia rozlúštili alebo nie. Tak nejako sa zachová aj hlavná postava.

Bratmmm, mám k tebe otázku: prečo toho nenapíšeš viac?

Zborník ako celok

Toľko z mojej strany k jednotlivým poviedkam zo zbierky FANTÁZIA 2015. Ak by som to mal zhodnotiť ako celok, nemôžem si nevšimnúť, že celý zborník má trochu temnejšiu atmosféru. Dokonca aj sci-fi a fantasy poviedky boli ladené viac-menej na temnú nôtu.

Zborník obsahoval aj poviedky, ktoré ma výslovne nezaujali, ale aj také, ktorých prečítanie neuškodí a také, pri ktorých som rád, že som si ich mohol prečítať. Jednoducho sa vo mne nenachádza dosť sily a túžby niektoré diela čítať s nadšenim. A keď som na druhej strane pozeral tabuľku s hodnotením, nedalo sa nevšimnúť si tú tlačenku súťažiacich s okolo 30 bodmi (maximum bolo 50). Práve fakt, že niektoré diela dokázali porotcov zaujať viac ako iné, im zabezpečilo, že sa z tejto tlačenky vyšvihli až do finále. A tak to asi aj má byť. Vedieť zaujať (vyjadrovacie schopnosti a vymakaná písomná forma môžu tiež výrazne prispieť k pár bohom) je asi to, čo oddeľuje tlačenku od finalistov.

Každopádne sa už teším na budúci ročník súťaže, do ktorého sa môžeš zapojiť aj ty. Tentokrát však niečo napíšem skôr a nechám to odležať. Beta Reader by tiež nezaškodil. Uvidíme, či mi takého finty pomôžu vyhrať x-krabicu, respektíve aspoň niečo.

P.S.: A predsa som tento rok vyhral aspoň niečo 😀 Zberateľský kúsok tlačenej verzie anglickej zbierky poviedok z prvého ročníka Fantasy Award 😀 Síce sa mi ľudia smejú, že akurát ja, megatalent na jazyky, som to vyhral, ale oni ešte netušia, čoho som schopný! 😀

Comments

comments

One thought on “Fantázia 2015 – Antológia fantastických poviedok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*