Recenzie kníh podľa ocina?

Recenzie kníh podľa ocina :)

čo číta ocino? recenzie kníh podľa ocina

Recenzie kníh podľa ocina? Pýtaš sa čo je to to za stránku? Nebudem ťa už naťahovať a prejdem priamo k veci. Pekne po poriadku.

A: Kto a hlavne prečo recenzie kníh

Volám sa Branislav (čítaj Braňo a píš brano) a mojou veľkou záľubou posledné roky (sú to presne dva roky) je čítanie kníh. Sranda, že dlhé roky predtým mi to nehovorilo vôbec nič, a zrazu ma to nejako chytilo (možno o tom niekedy napíšem aj blog). Ale,… je tu jedno ale. Kníh je neskutočne veľa a času málo. Cez týždeň práca a po práci ma už doma netrpezlivo čakajú dvaja synovia a manželka. Mám ich veľmi rád. Chcem im venovať čo najviac času, a preto už na nejaké také čítanie čas neostáva. Som však šikovný, a tak si čas vždy nájdem. Super! Čas sa teda našiel, ale čo čítať??? A čo nečítať??? Úprimne, v mojom okolí veľa ľudí nečíta a ak áno, tak tituly a žánre, ktoré ma vôbec neoslovujú, alebo sa mi títo ľudia nezdôverujú s tým, čo vlastne čítajú. Neostáva nič iné, len siahnuť po internete a pohľadať si nejaké recenzie kníh. Nemôžem sa sťažovať, že by som žiadnu stránku alebo blog o knihách nenašiel, ale… Zase tu bolo nejaké ale…

B: Hodená rukavica

Tie stránky ani blogy ma, popravde, neoslovili. Hoci som tam našiel pár pekných blogov, tie recenzie kníh boli trochu z iného súdka, nie z toho môjho. O recenziách s cieľom zvýšiť predajnosť ani nehovorím. Preto som sa rozhodol vytvoriť túto stránku. Chcem písať o knihách tak, aby si dostal obrovskú chuť prečítať si ich tiež. To znamená, že recenzie budú veľmi osobné.

Nie som žiaden študovaný literárny kritik, ani som neprečítal všetko na svete, takže literárno-kritické štúdie nečakaj. Zatiaľ to uzavrime tak, že jeden čítajúci ocino napísal o niečom, čo prečítal. Možno to po čase budeme vedieť k niečomu prirovnať.

C: Žáner

recenzie kníh podľa ocina :)Niečo málo z každého súdka. Keď očami prebehnem svoju knižnicu, vidím tam dosť široký záber. Ak toho bude naozaj veľa, pokúsim sa o nejakú jednoduchú kategorizáciu. Zatiaľ tu však nemám veľa čo triediť.

D: Periodicita?

Latka je nastavená: raz týždenne. Ak sa podarí viac, určite si to nechám v zálohe. Veď aj ja potrebujem prázdniny 😀

E: Čo píše ocino?

Priznám sa, už som sa párkrát o niečo pokúsil. Niektoré aj pridám na túto stránku. Poviedky. Možno román na pokračovanie. Nápady sú, len to nejako zrealizovať.

F: Suma sumárum

Všetko dôležité som ti asi povedal. Dúfam, že ťa moje písmenkovanie neunaví a neodradí od čítania. To by si tie knihy naozaj nezaslúžili. Pútavé recenzie kníh sú predsa mojím cieľom.

G…:

Ak sa ti páčia ilustrácie na stránke, je to moja osobná tvorba. Netajím sa tým, že sú na predaj.

PS: čo ten názov?

abcdefg...alebo recenzie kníh podľa ocina :)

abcdefg…alebo recenzie kníh podľa ocina 🙂

Možno si si položil otázku, prečo sa táto blog-stránka zameraná na recenzie kníh volá tak, ako sa volá. Má to svoj príbeh… A pre mňa osobne to znamená tiež hlboké zamyslenie, mnohoročný plán a trochu aj záväzok.

Už prešli dva roky od chvíle, keď som sa v Budapešti zúčastnil jednej viac ako hodinovej prednášky. Presný názov témy si už nepamätám, ale celé to bolo o čítaní. Napočudovanie, prednášal uznávaný profesor archeológie. Vzhľadom na danú tému trochu netypický prednášajúci, ale ako som potom zistil, lepší ani byť nemohol, teda aspoň pre mňa nie.

Prednášku začal z ostra. Historicky rozobral vznik písma, hovoril niečo o písmach starých ríš, pár veľmi zaujímavých faktov o rozpoznávaní ich významu. Zrazu sme sa nejako ocitli pri téme čítať s porozumením. Nasledovalo niekoľko slajdov so štatistikami, ktoré uverejnili niektoré štátne aj neštátne maďarské inštitúcie a téma hneď bola veľmi vážna.

Z grafov jednoznačne vyplývalo, že medzi mládežou figuruje dosť vysoké percento jedincov, ktorí majú problém s čítaním a zároveň s chápaním textu. Pritom, krivka mala stúpajúcu tendenciu, takže neviem, či sa už zastavila, alebo stále rastie. A vraj nešlo len o problém v Maďarsku, ale na celom svete. Samozrejme, že v tomto momente sa prednáška nemohla skončiť. Mám rád šťastné konce a našťastie, prednášajúci pokračoval ďalej.

Nasledovalo krátke videjko: približne v šesťdesiatych rokoch akýsi malý černoško niekde v Amerike žije v gete, v chudobe, bez otca, úspechy v škole sú pre neho skôr utópiou. Jednoducho, svetlá budúcnosť nehrozí ani náhodou. Vďaka vytrvalosti matky však začne čítať knihy a predstav si, že zrazu celý ten život mieri niekam úplne inam. Toto snaženie v roku 2008 získava veľké ocenenie. Z rúk amerického prezidenta si dospelý černošský chlapec preberá ocenenie Presidential Medal of Freedom. Reč je o doktorovi Benovi Carsonovi, celosvetovo uznávanom neurochirurgovi.

Samozrejme, meno doktora a aj názov filmu, o ktorom bola prednáška, som si poznačil. Ešte v ten týždeň som si pozrel celý film a môžem povedať, že je veľmi dobrý. Zaujímavý životný príbeh, ktorý ma inšpiroval. Ba dokonca bol nakrútený podľa knihy. Recenziu knihy si môžeš prečítať tu, tu a tu.

Sám som v tej dobre pociťoval, že moje vyjadrovanie nie je dokonalé, o písanej forme ani nehovorím. Väčšiu úspešnosť pri rozhodovaní medzi Y a I som mal skôr vtedy, keď som tipoval, ako keď som rozmýšľal… Tento príbeh vo mne posilnil odhodlanie čítať a zdokonaľovať nielen výslovnosť a gramatiku, ale sa aj niečo viac priučiť. Doteraz to vo mne trvá a rastie.

A kam som to vlastne odbehol od témy tohto článku? Čo to má s tým celým spoločné? Všetko. Netajím sa tým, že mám doma dvoch malých synov. A ako všetky deti, aj tí moji dvaja majú takú zvláštnu detskú vlastnosť, že všetko, čo vidia u iných ľudí a u susedovie detí, chcú opakovať. Samozrejme, to zlé im nikdy netreba zopakovať dvakrát, ale napríklad také zozbieranie hračiek zo zeme sa učia doteraz… A ako ich mám učiť láske ku knihám a učeniu, ak sám nečítam? Vodu kázať a sám kofotiny piť? Musím ísť príkladom, a hlavne, nie tým odstrašujúcim. Chcel by som im čo najprirodzenejšie ukázať, že čítať a učiť sa nie je za trest, ale pre ich vlastné dobro. Veď čo sa v mladosti naučíš, v starobe nestratíš (alebo ako sa to vlastne hovorí).

Tak, a názov blogu s recenziami kníh bol na svete. S ním prišla výzva a hlboké zamyslenie, a mnohoročný plán so záväzkom. Ako to celé dopadne? Verím, že minimálne takým happy endom ako vo filme. Jedno viem iste: keď sa raz niekto mojich detí opýta, „Čo číta ocino?“, nebudú na nikoho ticho hľadieť ako na maľované vráta.

ocino

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

*